Štátny komorný orchester Žilina / Bartosz Skibiński - husle (PL)

Nemecký predstaviteľ raného romantizmu Felix Mendelssohn-Bartholdy bol počas svojho života považovaný za váženého skladateľa, dirigenta a predstaviteľa hudobného života. Bol hudobníkom nesmierne vznešeným, elegantným a pôvabným, no predovšetkým melodikom, bez veľkých vášní, ale predsa s miestami citovo závažnými a vypätými. Nie je teda len skladateľom Piesní bez slov, o ktorých sám povedal, že sú to "skladby pre dámy", ale aj veľkolepých oratórií Eliáš a Paulus, skvelej komornej hudby, niekoľkých vynikajúcich predohier, koncertov a symfónií. Osobnosť Mendelssohna-Bartholdyho významnou mierou zasiahla do európskych hudobných dejín 19. storočia nielen po stránke kompozičnej, ale bohaté výsledky priniesla aj jeho organizačná, pedagogická a v neposlednom rade aj dirigentská činnosť. Bol vynikajúcim znalcom predklasickej hudby a uvedením neznámeho a takmer zabudnutého diel„Matúšové pašie“ (v roku 1829) sa zaslúžil o „znovuvzkriesenie“ tvorby J. S. Bacha. Spoločne s R. Schumannom založil v Lipsku konzervatórium a dlhé roky bol riaditeľom a dirigentom lipského Gewandhausorchestra, ktorý sa za jeho pôsobenia preslávil skvelou dramaturgiou a vysokou interpretačnou úrovňou. Z piatich symfónií Felixa Mendelssohna-Bartholdyho (ak nepočítame 12 raných sláčikových symfónií) sa snáď najčastejšie na koncertných pódiách objavuje práve Symfónia č. 4 A dur op. 90 "Talianska". Sila tohto diela tkvie predovšetkým v jej prirodzenej spevnosti, priťahuje svojich poslucháčov predovšetkým bohatým farebným koloritom a suverénnou kompozičnou technikou, ktorá vyniká čitateľnosťou logiky myšlienkovej stavby. Skutočnosť, že dielo vyžaruje jas a sviežosť talianskej krajiny, pod dojmom ktorej vzniklo, by mohla viesť k domnienke, že vzniklo ľahko, z prvotnej tvorivej inšpirácie. Opak je však pravdou, lebo práve túto symfóniu skladateľ dlho upravoval a zdokonaľoval, premiéry sa ani nedožil. Vzniklo dielo neobyčajne pôsobivé a plnokrvné, pre orchester však mimoriadne technicky náročné. Patrí k najobľúbenejším repertoárovým skladbám ŠKO.

Štátny komorný orchester Žilina (ďalej len ŠKO) vznikol v roku 1974 ako jediný orchester "mozartovského typu" na Slovensku. V roku 1977 získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom Salzburger Festspiele. Zakrátko dostal pozvanie na Pražskú jar a potom nasledovali úspešné koncerty na mnohých festivaloch v celej Európe (Wiener Festwochen, Frühling Festival  a Haydn  Festival vo Viedni, Sofijské hudobné týždne, Festa Musica Pro v Assisi, Katalánske festivaly, Festival El Djem v Tunise, Hudba v starom Krakowe, Jarný festival Budapešť, Bratislavské hudobné slávnosti, Melos Etos v Bratislave, Janáčkov máj, Mozartfest Schwetzingen, Festival slovanskej hudby na Cypre, Schleswig-Holstein Festival, Festival de Manaus v Brazílii, Flámsky festival v Belgicku, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Festival vo Viedni, Bodensee Festival v Švajčiarsku, Medzinárodný hudobný festival v Ankare, Slovinské hudobné dni v Ľubľane či NCPA Festival Peking). Predstavil sa v takých významných koncertných sálach ako Musikverein a Konzerthaus  vo Viedni, Dom umelcov v Prahe, Tonhalle Düsseldorf, Komická opera, Konzerthaus a Sála filharmónie v Berlíne, Katedrála sv. Františka v Assisi, Veľká sála Petrohradskej filharmónie, Palác hudby v Barcelone, Teatro Arriaga v Bilbao, Concertgebouw v Amsterdame, Symphony Hall v Osake, Metropolitan Art Hall v Tokiu, Kráľovská opera v Bruseli, Teatro Abadia v Madride, Gasteig v Mníchove, Invalidovňa v Paríži, Arena v Ženeve, Palacio de Deportes v Madride, Pavilhao Atlantico v Lisabone, Národné centrum interpretačného umenia NCPA v Pekingu, Centrum umenia v Seoule, atď... Orchester uskutočnil už vyše 3000 koncertov takmer vo všetkých štátoch Európy, v Tunise, Turecku, Arménsku, Južnej Kórei, trikrát v Číne, štyrikrát v Japonsku, dvakrát v USA, dvakrát v Kanade a ako prvý slovenský orchester na juhoamerickom kontinente v Brazílii. V zahraničí používa oficiálny názov Slovak Sinfonietta. Počas 45 sezóny svojej činnosti uskutočnil 3169 koncertov, z toho 1466 na vlastnom pódiu v Dome umenia Fatra v Žiline, 705 v iných slovenských mestách a 998 v zahraničí v 36 krajinách na 4 kontinentoch. Uskutočnil okolo stovky nahrávok pre popredné svetové vydavateľstvá, o. i. nahral pre Brilliant Classics kompletnú nahrávku Mozartových tancov (6 CD) a pre NAXOS kompletnú nahrávku diel Johanna Straussa st. ( CD). S ŠKO Žilina účinkoval celý rad popredných umelcov nielen z oblasti klasickej hudby, ale aj z oblasti jazzu a populárnej hudby. Veľkej obľube u publika sa tešia aj programy z operného a operetného repertoáru. V rokoch 2011 až 2016 ŠKO uskutočnil šesť koncertných turné  s vokálnou skupinou Il Divo vo veľkých európskych metropolách v 16 štátoch,  kde si ich spolu vypočulo takmer 450 tisíc poslucháčov. V roku 2017 sa začala spolupráca ŠKO a celosvetovo populárneho talianskeho speváckeho tria Il Volo, s ktorým vystúpili v Švajčiarsku, Nemecku, Belgicku a Rakúsku. V októbri 2017 bol ŠKO sprievodným orchestrom oskarového muzikálu LaLaLand v štátoch Beneluxu v takých centrách ako Brusel, Antverpy, Luxembourg, Rotterdam a Ostende. ŠKO je od roku 2004 členom zoskupenia európskych orchestrov pod názvom „Orchestra Network for Europe“. Sedem orchestrov z Francúzska (Orchestre de Picardie), Nemecka (Jenaer Philharmonie), Poľska (Filharmonia Slaska Katowice), Slovinska (Symfonický orchester RTV, Ljubljana), ČR Filharmonie B. Martinů Zlín), Bulharska (New Symphony Orchestra Sofia) a SR (ŠKO Žilina) a University of the Creative Arts Canterbury z Veľkej Británie vytvárajú nový typ spolupráce zameraný na výmenu skúseností a rozvoj kultúry v Európe v programe Creative Europe.

Maroš Potokár (1982, Košice) patrí medzi výrazné osobnosti mladšej generácie slovenských dirigentov. Na košickom konzervatóriu vyštudoval hru na husliach (Š. Demeter, K. Petróczi) a dirigovanie (J. Drietomský). V štúdiách pokračoval na VŠMU v Bratislave, kde študoval hru na husliach v triede J. Kopelmana a A. Jablokova a na JAMU v Brne, kde vyštudoval dirigovanie v triede R. Hališku a R. Štúra. Už počas štúdia sa stal v roku 2007 koncertným majstrom Štátnej filharmónie Košice, s ktorou dodnes pravidelne vystupuje aj ako sólista. Bohaté skúsenosti získal aj vo viacerých komorných súboroch. Najvýraznejšie bolo jeho pôsobenie v Quasars Ensemble a Albrechtovom kvartete. Absolvoval majstrovské kurzy u renomovaného dirigenta a profesora Parížskeho konzervatória Z. Nagya. Ako dirigent vystúpil s Filharmóniou Brno, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Moravskou filharmóniou Olomouc, Symfonickým orchestrom AKS Pražskej AMU, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Národnou filharmóniou S. Lunchevici Kišiňov a ďalšími. Už vyše desať rokov trvá aj jeho práca zbormajstra v Košickom speváckom zbore učiteľov. Od roku 2014 je tiež umeleckým vedúcim komorného orchestra Musica Cassovia. 
Od roku 2013 sa v opere Štátneho divadla Košice postupne podieľal na inscenáciách Dialógy Karmelitánok (F. Poulenc), Rigoletto (G. Verdi), Falstaff (G. Verdi), ako aj na inscenáciách Bohéma (G. Puccini) a Hoffmanove poviedky (J. Offenbach), ktoré so súborom štátneho divadla hudobne naštudoval. V roku 2017 debutoval v Národním divadle Moravskoslezském v Ostrave v baletnej inscenácii Traja Mušketieri (J. Kučera/P. Chalmer) a taktiež v Slovenskom národnom divadle v Mozartovom Únose zo serailu. V  predchádzajúcej sezóne spolupracoval tiež na novej opernej inscenácii SND  Don Carlo G. Verdiho.

Mladý talentovaný poľský huslista Bartosz Skibiński sa narodil 12.03.1998 v Lodži, kde začal svoje štúdiá husľovej hry ako 6-ročný a kde je v súčasnosti študentom Hudobnej akadémie Grazyny a Kiejstuta Bacewiczových v husľovej triede známeho husľového virtuóza Lukasza Blaszczyka. Napriek mladému veku vystupuje na sólových a komorných koncertoch v Poľsku aj v zahraničí. Je laureátom viacerých národných aj medzinárodných interpretačných súťaží, naposledy získal 1. cenu na XV. Medzinárodnej husľovej súťaži „Young Paganini“ v Legnici (PL) a Grand Prix na XXII. Medzinárodnej súťaži Bohdana Warchala „Talents for Europe“ v Dolnom Kubíne. Svoju husľovú hru zdokonalil na majstrovských kurzoch pod vedením svetoznámych huslistov ako sú: Bartosz Bryla, Zakhar Bron, Jan Stanienda, Wieslaw Kwasny a Michal Grabarczyk. Za svoje úspechy obdržal v Poľsku viacero štipendií od Ministerstva kultúry a národného dedičstva a od Lodžskeho vojvodstva. Vo svojej interpretácii čerpá inšpiráciu z rôznych druhov a žánrov hudobného umenia, veriac, že jednou z hlavných devíz umelca je okrem technickej dokonalosti kreatívne myslenie. Hrá na vzácnom nemeckom nástroji neznámeho majstra zo začiatku 20. storočia.